Ahojte,
Moje meno nie je podstatné, ani môj vek. Ale ešte nemám osemnásť. Áno, naozaj skvelé, neplnoletá bezďáčka. Homeless. A to všetko len preto, že otec nás opustil, keď som mala asi 5 a matka sa zdrogovala na smrť. Ostatní členovia rodiny ma neprijali, preto som teraz tu. Prespávam na lavičkách v parku pri rieke.
7 hodín ráno. Vstávam. Hľadám svoju starú zubnú kefku. O paste ani nehovorím, nemám ani na jedlo, nie ešte na zubnú pastu. Beriem si pohárik a idem si aspoň čistou vodou vyčistiť zuby.
8 hodín, tridsať minút ráno. Fajn, som ako tak pripravená, je čas sa prejsť do mesta. Sadla som si pred cukráreň a začala "žobrať". Ach, hanbím sa za seba, že práve toto musím robiť. Ale inak nemám ako si zarobiť, keďže som neplnoletá a bezdomovcov nikde nechcú. To je môj osud. Umriem na ulici.
8 hodín, tridsať minút ráno. Fajn, som ako tak pripravená, je čas sa prejsť do mesta. Sadla som si pred cukráreň a začala "žobrať". Ach, hanbím sa za seba, že práve toto musím robiť. Ale inak nemám ako si zarobiť, keďže som neplnoletá a bezdomovcov nikde nechcú. To je môj osud. Umriem na ulici.
Zrazu ku mne pristúpilo maličké blonďavé dievča. Mohlo mať tak štyri roky, maximálne päť. Pristúpilo ku mne a objalo ma. Ostala som v šoku. Vtislo mi do ruky 2 doláre a zas ma objalo. V ruke držalo malého macka. Pustilo ma a pobralo sa za matkou. V polovici cesty sa však otočilo, rozbehlo ku mne a dalo mi do dlaní jej macka. Povedalo "Vezmi si ho, bude ťa chrániť pred zlým svetom" A bolo preč.
Bol už večer. Obchody azatvárali, tak som sa vybrala domov. Teda, na moju lavičku. Macka som zvierala pred sebou a premýšľala som nad tým malým anjelikom. Bože, bola taká šťastná. Smiala sa. Mala milujúcu mamičku. Krásne voňavé šaty. A aj tak ma, špinavú žobráčku, objala. Zaspávala som s dobrým pocitom. Snívalo sa mi o anjeloch. Vyzerali presne ako moja malá kamarátka.
Srdce mi pomaly dotĺka. Je mi zima. Dobrú noc. Stretneme sa v nebi.
Lara~





I LOVE YOU MORE THAN I CAN EVER SCREAM 







velmi pekne a emocionalne! Oo